Recyklácia (znovu využívanie) odpadových látok, odpadovej energie a tepla je v najširšom význame stratégia, pomocou ktorej opätovným využívaním týchto surovín šetríme prírodné zdroje a obmedzujeme zaťažovanie životného prostredia nežiaducimi zložkami. Z prognóz budúceho vývoja priemyselnej výroby jednoznačne vyplýva, že uzavretý obeh látok medzi výrobou a spotrebou bude nevyhnutný. Odpady totiž nepredstavujú nežiaduci zdroj znečisťovania, ale pri ich efektívnom využití majú veľký význam. Preto sa odpady čoraz viac využívajú ako sekundárne priemyselné suroviny (kovy, papier, sklo, textil, plasty a iné), zdroj energie (výroba tepla a elektrickej energie ich spaľovaním, alebo získavania bioplynu). Stupeň využiteľnosti druhotných surovín a ich podiel na celkovej produkcii je zároveň významným meradlom priemyselnej, technickej a vedecko - výskumnej vyspelosti krajiny.

Prieskum využívania týchto zdrojov naznačuje rezervy, ktoré má v tejto oblasti naša ekonomika. Kovový odpad sa využíva takmer na 90%, využitie neželezných kovov je od 15% do 85%, pri papierenskom odpade 50%, pri textilných materiáloch 65%. Nižšia využiteľnosť je pri odpade skla, plastov a gumy. Pri úvahách o ekonomických prednostiach recyklácie nemožno zanedbávať ekologické hľadisko. Opätovným využívaním odpadov sa zníži ich množstvo a tým aj znečisťovanie prostredia. Recykláciou šetríme do značnej miery prvotné zdroje surovín tým, že získavame druhotné suroviny a zabránime tvorbe ďalších skládok.